MIESTO: Brezno
DÁTUM: október 2021
UMIESTNENIE: 1. miesto
ARCHITEKTÚRA: Ing. arch. Martin Kusý III, Ing. arch. Robert Bakyta, Ing. arch. Július Vass
KRAJINNÁ ARCHITEKTÚRA: Ing. Katarína Tomanová Porubčinová
SPOLUPRÁCA: Denis Zeman, Lenka Kavuljáková, Jaroslav Rell, Lukáš Blana
Životy ľudí sú vpísané do letokruhov stromov. Statné borovice a jemné hraby strážia duše zosnulých a šepot ich listov tíši smútok živých. V opakujúcom sa kolobehu, farebné kvety čerešní s prichádzajúcou jarou potešia naše srdcia a ako hravé, nezbedné deti porozhadzujú svoje lupene do diaľky.
Koncept architektonického vyjadrenia, ktorý sme zvolili, rieši územie ako celok. Cintorín koncipuje ako pietne miesto, intímnu záhradu s charakterom ticha a piety. Širší pohľad na umiestnenie domu rozlúčky nám ponúka východiskové body a koncept architektonického a krajinárskeho návrhu pietneho miesta. Výrazový koncept vlastní dvojjedinosť – na jednej strane architektúrou vytýčené osobité miesto – svet mŕtvych; na strane druhej poloverejná záhrada-park. Vnútorná dispozícia pietneho átria poskytuje prítomným nerušený priestor na kontempláciu. V strede záhrady sa nachádza vodná plocha – kruh odrážajúci nebo ( symbol večnej blaženosti ). Kolonáda s urnami zároveň slúži nie len ako miesto pre odpočinok mŕtvych, ale aj príjemné, tiché miesto pre stretnutie so živými. Presne dimenzované výškové členenie obvodového kolumbária odcloňuje okolitý urbanizmus mesta a tak priehľady ponad obvodové múry ponechávajú voľné a ďaleké na okolitú krajinu. I keď sa nachádzame v meste, átrium sa stáva tichou krajinou uprostred. Vegetácia plynule a prirodzene vstupuje do átria, čím včleňuje objekt do rastru okolitej vegetácie. Okolie breznianskych kopcov a línový biotop potoka sú dôležitými východiskovými bodmi, podľa ktorých sme komponovali typológiu zelene pre riešené územie. Z pohľadu vonkajšieho, tak krajina vstupuje do objektu, obkolesuje ho a pozvoľna opúšťa jeho múry, pokračujúc ďalej k mestu.